Akuratna Monika - Totus Tuus

Monika Akurátna

Volám sa Monika Akurátna. Začiatok môjho života 19. september 1961 - 19:30 - breznianska nemocnica - vraj som sa podobala na Číňanku :) Detstvo som prežila v malebnej nízkotatranskej dedinke Mýto pod Ďumbierom, tiež prvé školské roky. Po základnej škole nasledovalo gymnázium v Brezne. S týmto obdobím je spojené aj navštevovanie ľudovej školy umenia v Brezne, kde som sa učila od 7 do 18 rokov hrať na husle. Hrala som vo folklórnych súboroch Šťastné detstvo, Mostár a Heľpan. Na vysokú školu ma neprijali, môj zámer študovať hudobné vedy sa nesplnil. Absolvovala som štúdium podnikovej ekonómie v Martine. Pracovala som na bytovom podniku v Brezne, táto práca ma vôbec nenapĺňala, avšak som sa tu spoznala s mojím manželom. Vietor a manželova práca nás zaviali na 4 roky do Zvolena, kde sa nám narodili 2 synovia. Potom sme sa vrátili do mojej rodnej obce, kde žijeme dodnes. Od roku 1991 učím na Základnej umeleckej škole v Brezne, hru na husliach a v rokoch 1992 až 1997 som popri zamestnaní vyštudovala na konzervatóriu v Košiciach hru na husliach. V našej farnosti sa venujem práci s deťmi a mládežou, a vediem so synom spevácky zbor, s ktorým obohacujeme liturgiu a rôzne kultúrne podujatia. V neskorých nočných hodinách sa venujem písaniu duchovných zamyslení a modlitieb, či vareniu a žehleniu :)

Kontakt na mňa

Monika Akurátna je autorkou textov koncertu Totus Tuus.

Moja ranná modlitba

Ďakujem, Bože, za nový deň, ktorý mi požehnávaš.
Ďakujem za to, že znova otváram oči.
Vidím slnko, ktoré ma pohládza svojimi lúčmi.
Ďakujem za moju rodinu, o ktorú sa môžem s láskou starať.
Ďakujem, Pane, že si ma stvoril kresťanom.
Buď mi na pomoci po celý deň a usmerňuj moje myšlienky.
Matička Božia, Ty sa neustále za mňa prihováraš - urob, prosím tak aj v dnešný deň.
Buď aj mojou starostlivou Matkou, ochraňuj ma so Svojím Synom od všetkého zla, vypros mi milosť a pokojný deň. Mojou vďakou bude láska, ktorú budem rozdávať okolo seba, i úsmev, ktorým obdarím každého, koho dnes stretnem. Prosím ťa, Bože, pamätaj aj na všetky opustené deti, zhliadni aj na starých a osamelých ľudí, nech vždy cítia Tvoju prítomnosť a lásku. Vyslyš i vzdychy chorých a uľav im v ich ťažkostiach.  Neopusť ani hriešnikov, priviň k sebe naše slabé srdcia a prijmi nás do svojej ochrany. Amen.

Jeseň…

Jeseň... zlatá, červená, hnedá, hýriaca všetkými farbami. Ponúka nám svoju pestrú paletu farieb. Vkráda sa k nám znenazdania. Prekvapí nás zo dňa na deň. Slniečko sa potmehúdsky usmieva, keď nás hladí poslednými hrejivými lúčmi. Listy tíško zlietajú na zem. Ukladajú sa vedľa seba ako nádherný koberec. Šuchocú pod nohami, sem-tam sa zdvihnú, keď zafúka vetrík a presunú sa o kúsok ďalej.
Jeseň... prináša kľud a tíš do našich sŕdc. Aj jeseň ľudského života je taká, pokojná a vyrovnaná. Spriada nitky prežitých rokov ako tenké pavučinky babieho leta. Raz blýskavé a pozlátené ako slnko, inokedy chvejúce sa od jesenných vetrov, či uplakané od studeného dažďa. To všetko v živote človeka stretne - radosť i bolesť a obavy. Majme v úcte starobu. Tie zrobené mozoľnaté ruky zopnuté k modlitbe, oči upreté k Bohu. Pohlaďme strieborné vlasy a ďakujeme spolu za každý deň svojho života.