Buckova Elena - Totus Tuus

Prejsť na obsah

Buckova Elena

Tvorcovia kultúry

Elena Bučková

Životopis
Volám sa Elene Bučková, rod. Vargová. Narodila som sa 23. 11. 1964 v Brezne. Život dieťaťa ubehol ako voda, vyrastala som v malebnej dedinke Hronec. Aj keď ma život či osud zavial aj inde, opäť som sa vrátila do rodnej dediny, kde žijem dodnes. Mám 46 rokov, 2 dospelé deti, ktoré žijú ešte so mnou v spoločnej domácnosti. Dcéra ešte študuje na VŠ, syn pracuje. Vyštudovala som školu s umeleckým zameraním za aranžérku v Kalnej n/ Hronom. Nejaké to obdobie som žila a pracovala v Banskej Bystrici ako výkladová aranžérka v OD Prior. V súčasnosti pracujem u nás v Hronci v špecializovanom zariadení TEREZA, predtým to bol dom dôchodcov a sociálnych služieb, ako technická pracovníčka na polovičný úväzok zo zdravotných dôvodov a tak vlastne vznikali a vznikajú moje úvahové básne. Nikdy nič nenapíšem keď mi je dobre, ale vždy keď nemôžem v noci spať, keď ma niečo bolí alebo trápi. Rada varím, pečiem, aranžujem kvety, čítam, rozjímam, počúvam hudbu, v lete rada plávam, v zime bežkujem a korčuľujem. Mám rada malé deti a zvieratká, mám dvoch psíkov a dve mačky. Mám rada potulky po prírode, v ktorej nachádzam aj inšpirácie pre moju tvorbu, či už v aranžovaní ikeban alebo v písaní. Mám veľmi rada tanec, hudbu celkovo, ale hlavne indiánsku, je mi blízka ich kultúra a spôsob života. Medzi moje záľuby patria ešte kvety, pestujem ich aj v skalke, o ktoré sa s láskou starám. Myslím, že som priateľská, veselá, ale viem rýchlo zosmutnieť, hlavne z nepochopenia a zloby ľudí. Občas bývam hĺbavá, citlivá až precitlivelá. Mám rada samotu, ale občas aj spoločnosť. Deti mi často hovoria, že mám "svoj svet", ale rada doň pustím ľudí, ktorých si vážim a milujem. Neznášam konflikty, faloš a pretvárku. To by bolo asi o mne všetko a tu je moja tvorba, ktorá možno niekoho povzbudí alebo mu pomôže...

Kontakt na mňa

MOJA TVORBA
Keď srdce nad rozumom víťazí a láska dostane zelenú, tak môžeš do sveta s ňou ísť. Kde strieda sa blahobyt a bieda. Nesmie ťa odradiť nič! Ani to, že medzi ľuďmi sa pretrháva niť. Niť súcitu, ľudskosti, nehy, aj keď zažívaš len prehry. Čo keď si poslom lásky práve TY? A nevyrieši to za teba nik! To ty, musíš prinášať ľudstvu svetlo, pokoru a nehu. Tak je to veru! Buď šťastný, že to môžeš dať. Veď áno, tento svet je síce o tom, že každý chce len vlastniť a brať. Ale prečo nezačať od seba, lásku ľudom prinášať? Na perách úsmevom, pohladením, či vľúdnym slovom. Prišiel k nám Nový Rok, tak spravme už teraz ten správny krok. Vyjdime s láskou do sveta a to je už úplne moja posledná veta.
Životná púť sa podobá púti pútnika, ktorý žízni nielen po vode, ale žízni po láske, ktorá neprichádza k nemu. A on putuje stále v diaľ a v diaľ...A hľadá...blúdi...Občas pritom zblúdi a potom vysilený padá...blúzni, túžiaci umiera v púšti za tým, čo nikdy nespoznal. Je kruté niečo také písať, ale aj to musíme prijať, keď láska - ten večný zázrak neprichádza k nám.

Sám život nám píše čiary osudu. A my, pokorení vesmírom čakáme rany osudu. Či dokážeme prijať to čo nám sám život vpísal? Či sám Boh nám vlial miazgu života a my vnímame sa ako obyčajná "ničota"? Nie! To my sme tu na Zemi vzácne dielo, pretože "zhora" sa to takto proste chcelo!

Ty si Pane "Svetlo" a ja: "Tma". Ale ty ma máš aj takto rád, nevadí ti moja bieda, ani moja spoločenská trieda, prijímaš ma takú aká som, ale ja chcem, aby v mojom živote nastal zlom. Chcem život zmeniť a čestne žiť, preto musíš už ku mne Pane prísť! O to ťa vrúcne prosím, ja v sebe často smútok nosím, túžim však radosť siať, lásku rozdávať a ľuďom šťastie priať. Použi ma Pane ako chceš, veď ty to vieš a smieš. Nech som poslom lásky, veď ty Pane o mne všetko vieš, keď na mňa zhora zrieš. Ty ma ľúbiš, takú aká som, ja však chcem, aby v mojom živote nastal už veľký zlom.

Hľadám lásku, tam kde jej niet. Taký je svet! Zabúdam pri tej túžbe po láske na niekoho, kto vždy o to stojí. On často vonku stojí, čaká, klope na dvere, láska ho v srdci hreje a čaká a čaká...Kým vpustíš ho dnu a svoje srdce odomkneš. To "ON" ti do srdca lásku vlial a prial, aby si ju rozdával v diaľ. Rozsieval ako roľník zrná, buď na to hrdá, že ju máš a môžeš ju iným dať a priať. Veď láska je najkrajší dar, tak ju vždy chráň a nedaj si ju nikdy nikým vziať!   


Návrat na obsah