List umelcom
LIST PÁPEŽA JÁNA PAVLA II. UMELCOM
Umelec, obraz Boha Stvoriteľa
1. Nik nemôže lepšie intuitívne pochopiť niečo z toho pátosu, akým Boh na počiatku stvorenia hľadel na dielo svojich rúk, než vy, umelci, geniálni tvorcovia krásy.
Odozva onoho pocitu sa nespočetnekrát prejavila v pohľadoch, ktorými ste vy, ako umelci každej doby, očarení úžasom nad tajomnou mocou zvukov a slov, farieb a foriem obdivovali dielo vášho talentu a súčasne ste v tom vnímali echo toho tajomstva stvorenia, na ktorom vám chcel dať tajomným spôsobom účasť Boh, jediný Stvoriteľ všetkých vecí. Žiadne iné slová sa mi preto nezdali vhodnejšie, než tie z knihy Genezis, aby som nimi začal môj list vám, s ktorými sa cítim spojený skúsenosťami, siahajúcimi hlboko do minulosti, a ktoré natrvalo poznamenali môj život. Týmto listom by som sa chcel vydať na cestu plodného rozhovoru Cirkvi s umelcami, ktorý počas tisícročných dejín Cirkvi nebol nikdy prerušený a na prahu 3. tisícročia sa javí ešte plodnejším. V skutočnosti ide o dialóg, ktorý nám nevnucujú len historické okolnosti a praktické dôvody, lež je zakorenený v samotnej náboženskej skúsenosti a umeleckej tvorbe. Začiatok Biblie nám predstavuje Boha akoby vzor každého tvorivého človeka: v umelcovi sa odzrkadľuje jeho podobnosť so Stvoriteľom. Zvlášť zjavným je tento vzťah v poľštine, rečovou príbuznosťou medzi slovami "stwórcza" (stvoriteľ) a twórcza (umelec). V čom spočíva rozdiel medzi "stvoriteľom" a "umelcom"? Stvoriť znamená darovať samotné bytie, vyzdvihnúť niečo z ničoho - ex nihilo sui et subjecti, hovorí sa po latinsky - a to je v prísnom zmysle spôsob konania prislúchajúci iba Všemohúcemu. Naproti tomu umelec používa niečo už existujúce, čomu dáva podobu a význam. To je charakteristický spôsob konania človeka ako Božieho obrazu. Potom totiž, ako Biblia spomína, že Boh stvoril muža a ženu "na svoju podobu" (porov. Gn 1,27) sa dodáva, že im dal poverenie vládnuť nad Zemou (porov. Gn 1,28). Bol to posledný deň stvorenia (porov. Gn 1,28-31). V predchádzajúcich dňoch stvoril Jahve vesmír a tým akoby určil rytmus kozmickej evolúcie. Na konci stvoril človeka ako najvznešenejší plod svojho plánu; podriadil mu viditeľný svet ako nesmierne pole, na ktorom môže prejavovať svoje vynaliezavé schopnosti. Boh teda povolal človeka k bytiu a zveril mu úlohu byť umelcom. V umeleckom tvorení" sa človek prejavuje viac než v čomkoľvek inom ako "obraz Boží". Túto úlohu uskutočňuje predovšetkým tým, že stvárňuje obdivuhodnú "matériu" vlastného ľudského bytia, a potom vykonáva kreatívne panovanie nad okolitým svetom. Božský umelec vychádza ľudskému umelcovi láskavo v ústrety a odovzdáva mu iskru svojej nadzemskej múdrosti tým, že ho povoláva k účasti na svojej stvoriteľskej moci. Samozrejme, ide pritom o účasť, ktorá ponecháva nedotknutým nekonečný odstup medzi Stvoriteľom a stvorením ako zdôraznil kardinál Mikuláš Kuzánsky: "Tvorivé umenie, ktoré má duša šťastie hostiť, sa nestotožňuje svojou podstatou s tým umením, ktorým je Boh, ale je iba sprostredkovaním a účasťou na ňom."1 Čím viac si je teda umelec vedomý "svojho daru", tým viac sa cíti pobádaný k tomu, aby tak na seba ako aj na celé stvorenie pozeral očami, schopnými kontemplovať a ďakovať, povznášajúc k Bohu svoj hymnus chvály. Iba tak môže do hĺbky chápať seba samého, svoje povolanie a svoje poslanie.
na pokračovanie
Chceme Vám navrhnú samostatnú prácu, ktorá sa týka textu Listu umelcom od Jána Pavla II. Prosíme, aby ste posielali vae zamyslenia, ktoré potom budeme zverejòova. Kadá èas má svoje èíslo, ktoré oznaète v pote. |
||
Text Listu umelcom |
Vae komentáre |
|
Umelec, obraz Boha Stvorite¾a |
1 |
|
Odozva onoho pocitu sa nespoèetnekrát prejavila v poh¾adoch, ktorými ste vy, ako umelci kadej doby, oèarení úasom nad tajomnou mocou zvukov a slov, farieb a foriem obdivovali dielo váho talentu a súèasne ste v tom vnímali echo toho tajomstva stvorenia, na ktorom vám chcel da tajomným spôsobom úèas Boh, jediný Stvorite¾ vetkých vecí. iadne iné slová sa mi preto nezdali vhodnejie, ne tie z knihy Genezis, aby som nimi zaèal môj list vám, s ktorými sa cítim spojený skúsenosami, siahajúcimi hlboko do minulosti, a ktoré natrvalo poznamenali môj ivot. |
2 |
|
Týmto listom by som sa chcel vyda na cestu plodného rozhovoru Cirkvi s umelcami, ktorý poèas tisícroèných dejín Cirkvi nebol nikdy preruený a na prahu 3. tisícroèia sa javí ete plodnejím. V skutoènosti ide o dialóg, ktorý nám nevnucujú len historické okolnosti a praktické dôvody, le je zakorenený v samotnej náboenskej skúsenosti a umeleckej tvorbe. |
3 |
|
Zaèiatok Biblie nám predstavuje Boha akoby vzor kadého tvorivého èloveka: v umelcovi sa odzrkad¾uje jeho podobnos so Stvorite¾om. Zvlá zjavným je tento vzah v po¾tine, reèovou príbuznosou medzi slovami "stwórcza" (stvorite¾) a twórcza (umelec). |
4 |
|
V èom spoèíva rozdiel medzi "stvorite¾om" a "umelcom"? Stvori znamená darova samotné bytie, vyzdvihnú nieèo z nièoho - ex nihilo sui et subjecti, hovorí sa po latinsky - a to je v prísnom zmysle spôsob konania prislúchajúci iba Vemohúcemu. Naproti tomu umelec pouíva nieèo u existujúce, èomu dáva podobu a význam. To je charakteristický spôsob konania èloveka ako Boieho obrazu. |
5 |
|
Potom toti, ako Biblia spomína, e Boh stvoril mua a enu "na svoju podobu" (porov. Gn 1,27) sa dodáva, e im dal poverenie vládnu nad Zemou (porov. Gn 1,28). Bol to posledný deò stvorenia (porov. Gn 1,28-31). V predchádzajúcich dòoch stvoril Jahve vesmír a tým akoby urèil rytmus kozmickej evolúcie. Na konci stvoril èloveka ako najvzneenejí plod svojho plánu; podriadil mu vidite¾ný svet ako nesmierne pole, na ktorom môe prejavova svoje vynaliezavé schopnosti. Boh teda povolal èloveka k bytiu a zveril mu úlohu by umelcom. |
6 |
|
V umeleckom tvorení" sa èlovek prejavuje viac ne v èomko¾vek inom ako "obraz Boí". Túto úlohu uskutoèòuje predovetkým tým, e stváròuje obdivuhodnú "matériu" vlastného ¾udského bytia, a potom vykonáva kreatívne panovanie nad okolitým svetom. Boský umelec vychádza ¾udskému umelcovi láskavo v ústrety a odovzdáva mu iskru svojej nadzemskej múdrosti tým, e ho povoláva k úèasti na svojej stvorite¾skej moci. Samozrejme, ide pritom o úèas, ktorá ponecháva nedotknutým nekoneèný odstup medzi Stvorite¾om a stvorením ako zdôraznil kardinál Mikulá Kuzánsky: "Tvorivé umenie, ktoré má dua astie hosti, sa nestotoòuje svojou podstatou s tým umením, ktorým je Boh, ale je iba sprostredkovaním a úèasou na òom."1 Èím viac si je teda umelec vedomý "svojho daru", tým viac sa cíti pobádaný k tomu, aby tak na seba ako aj na celé stvorenie pozeral oèami, schopnými kontemplova a ïakova, povznáajúc k Bohu svoj hymnus chvály. Iba tak môe do håbky chápa seba samého, svoje povolanie a svoje poslanie. |
7 |