List umelcom - Totus Tuus

Prejsť na obsah

List umelcom

Osobnosti > Jan Pavol II

LIST PÁPEŽA JÁNA PAVLA II. UMELCOM


Umelec, obraz Boha Stvoriteľa

1. Nik nemôže lepšie intuitívne pochopiť niečo z toho pátosu, akým Boh na počiatku stvorenia hľadel na dielo svojich rúk, než vy, umelci, geniálni tvorcovia krásy.
Odozva onoho pocitu sa nespočetnekrát prejavila v pohľadoch, ktorými ste vy, ako umelci každej doby, očarení úžasom nad tajomnou mocou zvukov a slov, farieb a foriem obdivovali dielo vášho talentu a súčasne ste v tom vnímali echo toho tajomstva stvorenia, na ktorom vám chcel dať tajomným spôsobom účasť Boh, jediný Stvoriteľ všetkých vecí. Žiadne iné slová sa mi preto nezdali vhodnejšie, než tie z knihy Genezis, aby som nimi začal môj list vám, s ktorými sa cítim spojený skúsenosťami, siahajúcimi hlboko do minulosti, a ktoré natrvalo poznamenali môj život. Týmto listom by som sa chcel vydať na cestu plodného rozhovoru Cirkvi s umelcami, ktorý počas tisícročných dejín Cirkvi nebol nikdy prerušený a na prahu 3. tisícročia sa javí ešte plodnejším. V skutočnosti ide o dialóg, ktorý nám nevnucujú len historické okolnosti a praktické dôvody, lež je zakorenený v samotnej náboženskej skúsenosti a umeleckej tvorbe. Začiatok Biblie nám predstavuje Boha akoby vzor každého tvorivého človeka: v umelcovi sa odzrkadľuje jeho podobnosť so Stvoriteľom. Zvlášť zjavným je tento vzťah v poľštine, rečovou príbuznosťou medzi slovami "stwórcza" (stvoriteľ) a twórcza (umelec). V čom spočíva rozdiel medzi "stvoriteľom" a "umelcom"? Stvoriť znamená darovať samotné bytie, vyzdvihnúť niečo z ničoho - ex nihilo sui et subjecti, hovorí sa po latinsky - a to je v prísnom zmysle spôsob konania prislúchajúci iba Všemohúcemu. Naproti tomu umelec používa niečo už existujúce, čomu dáva podobu a význam. To je charakteristický spôsob konania človeka ako Božieho obrazu. Potom totiž, ako Biblia spomína, že Boh stvoril muža a ženu "na svoju podobu" (porov. Gn 1,27) sa dodáva, že im dal poverenie vládnuť nad Zemou (porov. Gn 1,28). Bol to posledný deň stvorenia (porov. Gn 1,28-31). V predchádzajúcich dňoch stvoril Jahve vesmír a tým akoby určil rytmus kozmickej evolúcie. Na konci stvoril človeka ako najvznešenejší plod svojho plánu; podriadil mu viditeľný svet ako nesmierne pole, na ktorom môže prejavovať svoje vynaliezavé schopnosti. Boh teda povolal človeka k bytiu a zveril mu úlohu byť umelcom. V umeleckom tvorení" sa človek prejavuje viac než v čomkoľvek inom ako "obraz Boží". Túto úlohu uskutočňuje predovšetkým tým, že stvárňuje obdivuhodnú "matériu" vlastného ľudského bytia, a potom vykonáva kreatívne panovanie nad okolitým svetom. Božský umelec vychádza ľudskému umelcovi láskavo v ústrety a odovzdáva mu iskru svojej nadzemskej múdrosti tým, že ho povoláva k účasti na svojej stvoriteľskej moci. Samozrejme, ide pritom o účasť, ktorá ponecháva nedotknutým nekonečný odstup medzi Stvoriteľom a stvorením ako zdôraznil kardinál Mikuláš Kuzánsky: "Tvorivé umenie, ktoré má duša šťastie hostiť, sa nestotožňuje svojou podstatou s tým umením, ktorým je Boh, ale je iba sprostredkovaním a účasťou na ňom."1 Čím viac si je teda umelec vedomý "svojho daru", tým viac sa cíti pobádaný k tomu, aby tak na seba ako aj na celé stvorenie pozeral očami, schopnými kontemplovať a ďakovať, povznášajúc k Bohu svoj hymnus chvály. Iba tak môže do hĺbky chápať seba samého, svoje povolanie a svoje poslanie.
na pokračovanie

Chceme Vám navrhnú samostatnú prácu, ktorá sa týka textu Listu umelcom od Jána Pavla II. Prosíme, aby ste posielali vaše zamyslenia, ktoré potom budeme zverejòova. Každá èas má svoje èíslo, ktoré oznaète v pošte.

Text Listu umelcom

Vaše komentáre

Umelec, obraz Boha Stvorite¾a

1. Nik nemôže lepšie intuitívne pochopi nieèo z toho pátosu, akým Boh na poèiatku stvorenia h¾adel na dielo svojich rúk, než vy, umelci, geniálni tvorcovia krásy.

1

Odozva onoho pocitu sa nespoèetnekrát prejavila v poh¾adoch, ktorými ste vy, ako umelci každej doby, oèarení úžasom nad tajomnou mocou zvukov a slov, farieb a foriem obdivovali dielo vášho talentu a súèasne ste v tom vnímali echo toho tajomstva stvorenia, na ktorom vám chcel da tajomným spôsobom úèas Boh, jediný Stvorite¾ všetkých vecí. Žiadne iné slová sa mi preto nezdali vhodnejšie, než tie z knihy Genezis, aby som nimi zaèal môj list vám, s ktorými sa cítim spojený skúsenosami, siahajúcimi hlboko do minulosti, a ktoré natrvalo poznamenali môj život.

2

Týmto listom by som sa chcel vyda na cestu plodného rozhovoru Cirkvi s umelcami, ktorý poèas tisícroèných dejín Cirkvi nebol nikdy prerušený a na prahu 3. tisícroèia sa javí ešte plodnejším. V skutoènosti ide o dialóg, ktorý nám nevnucujú len historické okolnosti a praktické dôvody, lež je zakorenený v samotnej náboženskej skúsenosti a umeleckej tvorbe.

3

Zaèiatok Biblie nám predstavuje Boha akoby vzor každého tvorivého èloveka: v umelcovi sa odzrkad¾uje jeho podobnos so Stvorite¾om. Zvl᚝ zjavným je tento vzah v po¾štine, reèovou príbuznosou medzi slovami "stwórcza" (stvorite¾) a twórcza (umelec).

4

V èom spoèíva rozdiel medzi "stvorite¾om" a "umelcom"? Stvori znamená darova samotné bytie, vyzdvihnú nieèo z nièoho - ex nihilo sui et subjecti, hovorí sa po latinsky - a to je v prísnom zmysle spôsob konania prislúchajúci iba Všemohúcemu. Naproti tomu umelec používa nieèo už existujúce, èomu dáva podobu a význam. To je charakteristický spôsob konania èloveka ako Božieho obrazu.

5

Potom totiž, ako Biblia spomína, že Boh stvoril muža a ženu "na svoju podobu" (porov. Gn 1,27) sa dodáva, že im dal poverenie vládnu nad Zemou (porov. Gn 1,28). Bol to posledný deò stvorenia (porov. Gn 1,28-31). V predchádzajúcich dòoch stvoril Jahve vesmír a tým akoby urèil rytmus kozmickej evolúcie. Na konci stvoril èloveka ako najvznešenejší plod svojho plánu; podriadil mu vidite¾ný svet ako nesmierne pole, na ktorom môže prejavova svoje vynaliezavé schopnosti. Boh teda povolal èloveka k bytiu a zveril mu úlohu by umelcom.

6

V umeleckom tvorení" sa èlovek prejavuje viac než v èomko¾vek inom ako "obraz Boží". Túto úlohu uskutoèòuje predovšetkým tým, že stváròuje obdivuhodnú "matériu" vlastného ¾udského bytia, a potom vykonáva kreatívne panovanie nad okolitým svetom. Božský umelec vychádza ¾udskému umelcovi láskavo v ústrety a odovzdáva mu iskru svojej nadzemskej múdrosti tým, že ho povoláva k úèasti na svojej stvorite¾skej moci. Samozrejme, ide pritom o úèas, ktorá ponecháva nedotknutým nekoneèný odstup medzi Stvorite¾om a stvorením ako zdôraznil kardinál Mikuláš Kuzánsky: "Tvorivé umenie, ktoré má duša šastie hosti, sa nestotožòuje svojou podstatou s tým umením, ktorým je Boh, ale je iba sprostredkovaním a úèasou na òom."1 Èím viac si je teda umelec vedomý "svojho daru", tým viac sa cíti pobádaný k tomu, aby tak na seba ako aj na celé stvorenie pozeral oèami, schopnými kontemplova a ïakova, povznášajúc k Bohu svoj hymnus chvály. Iba tak môže do håbky chápa seba samého, svoje povolanie a svoje poslanie.

7






1
2
3
4
5
6
7

Návrat na obsah