Texty - Totus Tuus

Prejsť na obsah

Texty

Koncerty > Cyril a Metod

autorka textov: Monika Akur\'e1tna, Mýto pod Ďumbierom

1. Svetlo vo tmách zažiarilo,
by Slovanov osvietilo.

Prinieslo nádej do duší,

čakanú mnoho storočí.

Tá túžba bratov pritiahla,

Aby im život zmenila.

Zásluhy ich sú odmenené,

Zásluhy ich sú odmenené.


Slovo, viera, nádej pre kresťanov.

Slovo, viera, nádej, pre Slovanov.

Slovo, viera, nádej pre národy,

Slovo, viera, nádej, všetkých spojí.


Mysliac si, že všetci jedno budeme,

Len slovom povzbudiť k viere vás chceme.

Duch Boží viedol nás ako nežná niť,

učiť vás, že Boh je láska pre všetkých,

že Boh je láska pre všetkých.


Slovo, viera, nádej pre kresťanov.

Slovo, viera, nádej, pre Slovanov.

Slovo, viera, nádej pre národy,

Slovo, viera, nádej, všetkých spojí.


Bratia zo Solúna sú veľkým vzorom,

Každý z nich pre ľudí  je apoštolom.

A na ich príhovor za zjednotenie,

Nech všetci bratmi sa v slove staneme.


Slovo, viera, nádej pre kresťanov.

Slovo, viera, nádej, pre Slovanov.

Slovo, viera, nádej pre národy,

Slovo, viera, nádej, všetkých spojí.


Syn poľskej krajiny takto povedal,

bratov zo Solúna za patrónov dal.

Duch Boží viedol ich ako nežná niť,

Učiť nás, že Boh je láska pre všetkých,

Láska pre všetkých.


Slovo, viera, nádej pre kresťanov.

Slovo, viera, nádej, pre Slovanov.

Slovo, viera, nádej pre národy,

Slovo, viera, nádej, všetkých spojí.




2. Sen o Sofii
Sen prisnil sa mi nádherný,
ja zrel som obraz žiarivý.
Tvár zlatom, perlou krášlená
a volala sa Sofia.

Len jej dám prednosť, jedinej,
múdrosti takej opojnej,
len ju samu si vyberiem,
len s ňou svoj život spojiť chcem.

Sofia – Múdrosť poznaná.
Sofia – jemu buď verná.
Sofia – nie rozprávková.
Sofia – s ním zasnúbená.

Ja otvorím ti poznanie
a sveta múdre videnie.
Sťa vánok márnosť pominie,
zlo rýchlo nech sa rozplynie.

Som číra voda jazera,
ja pre teba som stvorená.
Mňa naozaj si vyberieš?
Veď ty len Múdrosť miluješ.

Sofia ...

Podobná hviezde žiarivej,
nevstúpim k duši zlovoľnej.
Ty srdce moje ovládni
i um tvoj nech je dôvtipný.

Nech vždy spoločne kráčame,
z jedného žriedla pijeme.
Všade, kde vánok zaveje,
zdravá múdrosť potrebná je.

3. Kyrios

Pán Ťa vyvolil, meno svoje dal,
Kyrios to je Pán.
Meno vznešené, ktoré dal Ti sám,
Kyrios to je Pán.
Pozemské veci zanechal,
život svoj Bohu dal.
Len v tichu nájsť
prameň lásky chcel.

V tichu modlitby hľadal odpoveď,
Kyrios to je Pán.
Od hluku sveta odlúčený byť,
Kyrios to je Pán.
Dar veľký Ducha v sebe mal,
Múdrosťou oplýval,
inou, Pán, cestou ho zavolal.

Hlahol zvonov sa do výšky vznáša,
Kyrios to je Pán.
Prosbu ozvenou k tebe prináša,
Kyrios to je Pán.
Slovanský národ Ťa volal,
tajomný hlas Ťa zval.
V srdciach túžba
znela stáročia.

Ten mních poslaný, aby niesol mier,
Kyrios to je Pán.
Cez svet putoval, spolu s bratom šiel,
Kyrios to je Pán.
Nuž, čujte drahí Slovieni,
Boha vám treba znať,
začnite si srdcia otvárať.

4. Splnená túžba
Kde rieka do rieky sa ticho vlieva
a na vysokom brale hrad stojí,
tam Veľká Morava sa rozprestiera,
silná ríša, Rastislav jej velí.

Píše posolstvo, žiada, učených mužov pýta.
Dôveru v Boha skladá, v srdci má skrytý Boží plán.

Tak Duchom vedený a povzbudený,
Rastic svojich kniežat sa vždy radí.
Že učiteľ mu taký je potrebný,
čo národ jeho pohanstva zbaví.

Zástupcov vysiela sám, poverenie im dáva.
Písmo, zákon, by mal rád a kultúru pre národ svoj.

Pri Slovienoch sa mnohí už striedali,
z Nemiec, z Grécka rozlične učili.
No Rastislav svoje myšlienky spriada
a k Michalovi poslov vysiela.

Vieru pevnú v sebe má, kresťanských právd sa drží,
úprimnou modlitbou sa do Božích rúk vloží.
Že sa nádej splní, hlboko, čo v srdci má,
Pre svojich Slovanov učiteľov získa.


5. Tajomstvo zjavenia

Písmenká nám poskakujú, všetko je to márne,
ako ich len poskladáme, do slovíčok dáme.
Či im niekto porozumie, ťažká je to veda,
ale veď to slovo Božie ku nim priniesť treba.

Jedno písmo ako kríž je, taký znak má písmeno A.
Kruh vraví zas: „som O krásne“ – večnosť Božiu to znamená.

Hláska za hláskou na svet prichádza.
Chvíľu trvá len, ona ožíva.
Abeceda je Bohom zjavená,
vdýchnuť treba jej ducha slovanstva.

Posol vraví, písmo nieto, ani žiadne knihy.
Nebude to márna práca? Škoda našej snahy!
Nemôžu mať grécke písmo, ani žiadne rímske,
ku čítaniu aj písaniu treba im slovanské.

Jedno písmo ...
Hláska ...

Tak Boh milý, ktorý z lásky človečenstvo stvoril,
Ku Slovanom vyslal muža, čo sa volal Cyril.
Človek priamy a vzdelaný, filozof nazvaný,
utvoril tak glagoliku, ťažké to písmeny.

6. Pieseň putujúcich

Hviezda jasná na cestu nám svieti,
ako trom mudrcom v betlehemskej noci.
Svojim jasom smer nám ukazuje,
ako sa nám dobre môj bratu putuje.
Ty si nám len preto zažiarila,
aby si nám tú cestu zjavila.
Tú cestu do neznámeho kraja,
kde čakajú nás Slovania.

Tak družina hustým lesom kráča,
tma temnej noci vraj i čary prináša.
Na čistinke tancujú si víly,
zbojník skočí – daj groš, ak ti život milý.
Muži múdri nič sa neľakajú,
bo anjela vždy pri sebe majú.
Oheň zložia, k spánku sa chystajú,
zbojníci dar odnášajú.

Anjel vraví: „Beda, tebe beda,
ja mám strážiť, tebe kradnúť treba?!“
Anjel vraví: „Zbratajme sa spolu.
Ber bohatstvo, život nechaj Bohu!“

7. Modlitba pokorného

Otče náš, k Tebe svoje ruky dvíhame,
ktorý si sa nebesiach, i všade okolo nás.
Buď sväté meno Tvoje, všade, kde ty kraľuješ.
Vôľa Tvoja sa plní, tak v nebi, aj na zemi.
Chlieb náš daj nám každý deň
a hriechy odpusti nám.
Aj my odpustiť chceme,
tým, čo ubližujú nám.
Chráň nás od zlosti svetskej,
pozbav nás všetkého zla.

8. Dar Slovanom

Písmo sväté nie je iba tajomstvom,
veď z neho k nám hovorí Boh sám.
Slovo Božie stále máme počúvať,
v úcte veľkej treba ho vždy mať.
Ako ho mám Bože svätý pochopiť,
veď ja som len obyčajný tvor.
Ako si mám srdce preňho otvárať,
vedieť, že Boh v ňom sa dáva nám.
Litery sú Cyrilovi zjavené,
oddal sa modlitbe Filozof.
Hoci veľmi chorý je i ustatý,
zo srdca vytryskne chválospev.

Naplní sa jeho srdce radosťou
a duch jeho tvoril veľký plán.
Začal rýchlo Písmo sväté prekladať,
do diaľav hneď túžil sa vydať.

Veď národ, čo nemá ani vlastných kníh,
ako dieťa nemej matky je,
chce Boha chváliť v materinskej reči,
aj preto Cyril tam putuje.
Konštantín na Moravu bol vyslaný,
svojím bratom nasledovaný.
Vnuknutím Božím knihy preložili,
našej kultúre základ dali.
Múdrosť z Písma tak aj ku nim hovorí,
a srdce ich Boha velebí.
Milo z úst plynie, vonia sťa lúčny kvet
sladká reč, a nad jej sladkosť niet.

Naplní sa ...

9. Proglas

Slovo, čo hladné duše nasýti.
Slovo, čo um aj srdcia posilní.
Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví,
počujte Slovo od Boha vám zoslané.

A preto Jemu sláva náleží
i česť i chvála Synu v jednote.
So svojim Otcom, s Duchom Svätým v Trojici
na veky vekov od každého stvorenia.
Amen

10. Víťazná cesta

Jasný tak cieľ cesty máme
ktorou sa dnes hneď vydáme.
Našej cesty cieľom večné mesto Rím je.

Položil Boh ruku na nás
a milosťou naplnil nás.
To pápež sám k sebe volá nás.

Rím volá nás – cesta víťazná.
Rím čaká nás – veniec slávy dá.
A naša túžba pomáhať nie je zbytočná.

To správa k nám prišla dobrá
že pápež si vidieť žiada.
A poznať chce prácu mužov zo Solúna.

V pokore sa pred ním skloňme.
Knihy sväté prinášame.
Pre Slovanov vzácnou perlou sú.

Rím volá nás ...

Knihy nech sú užívané,
ku Slovanom prinesené.
Osvietia ľud, ktorý na Morave býva.

Slovienska reč materinská,
v bohoslužbe potvrdená.
Boh otvoril náruč pre všetkých.

Rím volá nás ...

Svätý Klement, Pavol svätý,
dvaja boží mučeníci,
čo nás chránia, z výšin neba dolu hľadia.

Sprevádzajú na cestách tých,
na misiách apoštolských,
keď ľud boží vieru túži nájsť.

Rím volá nás ...

11. Svetlo hľadajúcich

Všade tma, len kde tu fakľa horí,
to Kristus zapaľuje svetlo na slovanskom nebi.
Základy sú položené ďalej stavať treba,
múry aby pevné boli, viedli vás do neba.
Nech vás vedie láska stála, učeníkov hŕstka malá,
zapaľujte každú dušu, nech z rieky je riava.

Svetlo, jas sa v každé srdce vnorí,
tak v mysliach poznanie písma a túžba sa rodí.
Cyril, Metod, čo učili, ako sláviť Boha,
Gorazd, Maurus, Bystrík i Naum vieru ďalej živia.
Nič ich nemôže odradiť, nik ich nemôže oslabiť,
pokračujú v svätom diele započatom bratmi.

Vy učte blúdiacich – cestu nepoznajú,
nájdite stratených, smer žitia hľadajú.
Šírte ďalej slovo i tú reč slovanskú,
nech slová od Krista do sŕdc prenikajú.

Stmieva sa, za horu slnko sadá,
na nohy, oči ich únava, ba aj bolesť padá.
Učenie ich prijať nechcú a pre dobro zápal -
dvoch bratov, čo zanechali pravej viery základ.
Nie vždy cesta je bezpečná, dobrom, láskou vykladaná,
útrapy aj ich čakajú, vyhnanie im hrozí.

Svätenie prijali v Ríme kňazské,
modlitby, piesne tiež spievali len v reči slovanskej.
Radosti prúd zo sŕdc padá pokoj ďalej šíria,
prácu ich si však nevážia, poslanie ich nectia.
Ako Adam sú vyhnaní, pre všetkých len dobre chceli,
rozpŕchli sa sťa vtáčatá, hľadajú si hniezda.

Vy učte blúdiacich ...

12. Tango písmen

Krok doľava, krok doprava, aké meno mám?
Ja som Azet, a ja Buki, k tancu vyzvať smiem?
Moje meno je zas Vedi, ja som štíhle I,
Mená krásne tak nám  dali naši patróni.

Yžica som a glagole - ja sa tak volám,
Hlbší úklon i otočka, pozrieť na Vás smiem?
Pohľad smelý, štíhle tvary, Iže aj Reci.
Poskladané do slovíčok, už nie sme cudzie.

Nie sme všetky dokonalé, krásu dal nám Boh.
Po parkete kĺžeme sa ľuďom pre radosť.
Vznášame sa nežne ako krídla motýlie,
Otočiť sa viem ladne, o nás každý vie.

Ctené mená všetky máme, znejú vznešene.
Poskladané do slovíčok, slúžiť vám chceme.
S odvahou sa pozeráme priamo do očí,
Ani jedno nesmie z tanca nikde vybočiť.

Papier, pero je náš parket, tam vynikáme.
Na písanie sme určené, či na čítanie,
by z nás boli krásne vety, o to prosíme,
nech slúžime  k cti a chvále, to si žiadame.

13. „...  v tom diele pokračuj...“

Cyril prácou vyčerpaný za svojich sa modlí,
Bohu dušu odovzdáva, v srdci túžbu nosí.
Pane, čos´ zem našu stvoril i chóry anjelské,
prosby ľudu svojho počuj, čo sú mi zverené.

Boží súd ma čaká, nech som pripravený,
za všetko Bože buď, len Ty pochválený.
Ty Metod, bratu môj, v tom diele pokračuj,
ďalej záprah ťahaj, brázdu ďalej oraj.
Ja padám, no ty vstaň a dielo neopusť,
buduj srdcia čisté, Bohu nech sú milé.

Sprav ho ľudom vyvoleným, za synov ich prijmi.
Zjednoť všetkých v tvojej viere a tvojom vyznaní.
Moja duša pomaly už pre nebo sa rodí,
od zväzkov na zemi budem už oslobodený.
Boží súd ma čaká ...

Biskup Metod, muž horlivý, svätosťou zdobený,
za najvyššieho biskupa bol ustanovený.
Konštantín – zvaný filozof, berlu mu odovzdal,
v sebe Boží pokoj prijal a takto povedal.
Boží súd ma čaká ...

14. Litánie radosti

Svätý Cyril, svätý Metod – národ náš, oslavuje vás.
Drahí bratia zo Solúna – národ náš zvelebuje vás.
Ochrancovia národa nášho – ctíme si vás.
Všetko čo ste nám zanechali – je stále v nás.

Plesaj a chváľ,
spievaj a hraj,
poď, vďaku vzdaj,
radosť v srdci maj!

Plesaj a chváľ,
spievaj a hraj,
poď, vďaku vzdaj,
radosť v srdci maj!

Ste kamene cirkvi našej – národ náš, oslavuje vás.
Patróni ste rodín našich – národ náš, zvelebuje vás.
Vo vás sú korene kresťanstva – ctíme si vás.
Vieru, čo ste nám odovzdali – je stále v nás.

Plesaj a chváľ ...

Šťastie našej budúcnosti – národ náš, oslavuje vás.
Nositelia krásnych čností – národ náš, zvelebuje vás.
Svetlá, čo svietite na cestu – ctíme si vás.
Túžba, čo ste v nás prebudili – je stále v nás.

Plesaj a chváľ ...

15. Sláva večného Slova

Na počiatku Slovo bolo,
Slovo oslávené – Slovo oslávené.
Slovo Kristus a v Ňom život,
Slovo oslávené – Slovo oslávené.

To prvé slová z evanjelia,
ktoré pre nás všetkých písal Ján.
V Slove bolo svetlo a život pre ľudí,
v Slove bola radosť pre svet celý.
To Slovo darom je žiadaným a pravdivým,
lásku nám dá k veciam stvoreným.

Slovo, čo tmy neprijali,
ono však svietilo – ono však svietilo.
Bez neho nič nepovstalo,
z toho čo povstalo – z toho čo povstalo.

To prvé slová z evanjelia...

O čom píšem, to už dávno
bolo napísané – bolo napísané.
Čo vypoviem, to pred vekmi
bolo povedané – bolo povedané.

To prvé slová z evanjelia ...


16. Vo viere otcov

Ovocie dozrelo, treba ho oberať.
Nebeský Hospodár dá dary pozbierať.
Múdrosť a srdečnosť sú takým ovocím,
treba ich rozdávať ako slovo i čin.
Prišli sme medzi vás, ako ste žiadali.
Smädní ste po pravde, po svetle túžiaci.
Vieru vám zaštepiť, pohanské zanechať
a srdcia obrátiť, učiť sa nekrivdiť.
Nuž teda k modlitbe spoločne sadnime,
nech slovo od Boha zapustí korene.
Znášať sa navzájom a žiť vždy v čistote,
jednotní v Duchu byť vo svojom živote.

Boh urobil, čo v očiach sveta je bláznivé.
Vyvolil národ malý, čo v srdci Európy je.
Malinkú hŕstku veľkou milosťou obdaril.
V oblačnom stĺpe prišiel, slávy čas vyjavil.

Ukáž nám Pane jeden cesty smer – len ten nech je náš vytúžený cieľ.  
A láska, svornosť, nech v nás prebýva, pevné korene v srdciach ľudí má.

Vrátiť sa tam, kde všetko dávno začalo, obnoviť vieru otcov v ľuďoch nanovo.
Zmierniť napätie a či vinu odpustiť, ty – ako prvý, musíš s každým v mieri žiť.

Ukáž nám Pane ...

Jednota ľudí práve v Bohu prichádza, jej prameň živý v každom z nás sa nachádza.
Aj keď sme všetci ľudia takí odlišní, to Božie srdce bije pre nás, pre všetkých.

Ukáž nám Pane ...

Návrat na obsah